10.decembra si pripomíname slávnostné prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením OSN ako reakciu na hrôzy druhej svetovej vojny. Deklarácia stanovuje dôstojnosť každého človeka a hodnotu ľudského života na rovnakú úroveň. Sú v nej zapísané neodňateľné práva každého jednotlivca ako človeka bez rozdielu farby pleti, pohlavia, jazyka, vierovyznania či názoru.
Sloboda myslenia, svedomia, náboženstva reprezentuje základné ľudské právo. Je ukotvené i v spomínanej Všeobecnej deklarácii ľudských práv v článku 18: “Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním predpisov.“
Podľa slov splnomocnenkyne Anny Záborskej, “stále je potrebné mať na pamäti, že jedno zo základných univerzálnych ľudských práv – sloboda vierovyznania a presvedčenia – nie je dodržiavané. Je našou povinnosťou pomôcť ľuďom prenasledovaným pre vieru či presvedčenie bez ohľadu na to, o koho ide alebo kde sa bezprávie deje. Pri šliapaní po slobode vyznania nemôžeme byť ticho, nech sa to deje kdekoľvek na svete. Demokracia a solidarita sú pri riešení tohto zásadného problému kľúčové. Tí, ktorí prenasledujú ľudí pre vieru a náboženské presvedčenie, sú nepriateľmi slobody. Nie je dôležité, či sú prenasledovaní kresťania, židia, moslimovia, mormóni alebo ateisti.”
