člen Rehole menších bratov – františkánov
trpiteľ za vieru
1921 – Narodenie
Páter Marek Benignus Izák, OFM, sa narodil 3. apríla 1921 v Starom Tekove. Jeho rodičmi boli Marek Izák (*25. marca 1900, † 24. apríla 1975) a Juliana, rodená Síkeľová (*29. septembra 1895, † 13. júna 1938), ktorá pochádzala zo susednej obce Veľké Kozmálovce.
4. apríla 1921– Krst
Rodina bola chudobná. Otec sa živil ako poľnohospodársky robotník v Starom Tekove. Neskôr odišiel pracovať do Ameriky. V rodine sa narodilo osem detí, z ktorých šesť prežilo. Súrodenci Anna Placídia rehoľná sestra, Mária vydatá Trhanová, Elena vydatá Kopálová, Terézia vydatá Spurná a najmladší Stanislav. Marek svoje detstvo prežil v Starom Tekove, kde navštevoval základnú školu.
1923 – Sestra Anna – Placídia
Dva roky po Marekovi, 8. februára 1923, sa narodila jeho sestra Anna Izáková. Neskôr vstúpila do Rehole Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul – vincentiek a prijala rehoľné meno Placídia. Veľkú časť svojho rehoľného života prežila v Čechách, kde sa starala o ťažko telesne aj duševne postihnuté deti. Svoj život zasvätila službe druhým. V Čechách je aj pochovaná. Sestra Placídia Anna Izáková zomrela 11. marca 2010.
1927 – 1932 – Detstvo a základná škola
Marek vyrastal v Starom Tekove. V rokoch 1927 – 1932 navštevoval základnú školu. Rodinné prostredie výrazne poznačila predčasná smrť matky Juliany.
1938 – Smrť matky a starostlivosť tety Terézie
Matka Juliana zomrela 13. júna 1938 vo veku 42 rokov. Po jej smrti zostalo v rodine šesť detí. Marek mal v tom čase 17 rokov a najmladší súrodenec Stanislav iba jeden rok. O deti sa staral ich otec. V spoločnom dvore žila aj jeho sestra Terézia, ktorá prevzala starostlivosť o deti svojho brata. Teta Terka, ako ju všetci v Dulovciach volali * 21.9.1913 +1.4.1989 vlastné deti nemala. Jej manžel Pavol Ďurovský krátko po svadbe v r.1945 zahynul v II.svetovej vojne.
1932 – Gymnázium v Malackách
Po ukončení piatej triedy v roku 1932 odišiel Marek na gymnázium do Malaciek.
1936 – 1937 – Noviciát u františkánov
V rokoch 1936 – 1937 absolvoval noviciát u františkánov v Trnave. Vstupom do Rehole menších bratov – františkánov sa začala jeho rehoľná cesta. Pri vstupe do rehole prijal rehoľné meno Benignus.
1941 – Maturita a teologické štúdiá
Po maturite v roku 1941 pokračoval v štúdiu na fakulte teológie v Žiline.
1945 – Kňazská vysviacka
Dňa 19. augusta 1945 bol v Nitre vysvätený za kňaza. Za kňaza ho vysvätil nitriansky biskup Karol Kmeťko. V tom istom roku, v nedeľu 19. augusta 1945, slávil svoju primičnú svätú omšu vo farskom kostole v Starom Tekove. Primičná svätá omša sa konala v provizórnych podmienkach, pretože farský kostol bol v tom čase ťažko poškodený po prechode frontu počas II. svetovej vojny.
1946 – 1947 – Františkánsky kláštor v Skalici, kde pôsobil ako rehoľný kňaz.
1947 – 1950 – Františkánsky kláštor v Žiline. V Žiline zostal až do apríla 1950, keď komunistický režim pristúpil k likvidácii mužských reholí.
1950 – Akcia K a začiatok internácie
V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa uskutočnila tzv. Akcia K, počas ktorej štátna moc násilne zasiahla proti mužským reholiam, zlikvidovala kláštory a rehoľníkov sústredila do zberných a internačných zariadení. Zasiahnutý bol aj františkánsky kláštor v Žiline, kde sa nachádzal páter Benignus Izák. Rehoľníkov naložili do vojenských nákladných áut a odviezli ich do tzv. zberných táborov. Páter Marek bol najskôr prevezený na nádvorie kláštora v Hronskom Beňadiku. Pramene upozorňujú na skutočnosť, že niektoré sústreďovacie a internačné zariadenia boli zriadené práve v budovách bývalých kláštorov. Pre pátra Benignusa sa tým začalo obdobie dlhoročnej internácie, sledovania a zákazu verejného výkonu kňazskej služby. Z Hronského Beňadika bol deportovaný do Báču a následne do Podolínca.
1950 – 1951 – Sústreďovacie zariadenia
Páter Marek postupne prešiel viacerými zariadeniami, v ktorých boli internovaní rehoľníci. Po Hronskom Beňadiku, Báči a Podolínci bol 1. januára 1951 prevezený do Oseku u Duchcova v Čechách.
1953 – Želiv
Dňa 1. januára 1953 bol premiestnený do Želiva v Čechách. Jeho internácia pokračovala a naďalej nemohol vykonávať svoju kňazskú službu.
1956 – Králiky a prepustenie
Dňa 1. januára 1956 bol premiestnený do Králikov. Z internácie bol prepustený v novembri 1956. Hoci sa po prepustení vrátil domov, možnosť verejne vykonávať kňazskú službu mu naďalej nebola umožnená.
1956 – 1959 – Návrat do Starého Tekova
Po prepustení z internácie žil až do marca 1959 u príbuzných v rodičovskom dome v Starom Tekove. Aj v tomto období pre neho, podobne ako pre ďalších členov reholí, platil zákaz výkonu kňazskej služby. Podľa zachovaných spomienok slúžil sväté omše buď pri malom oltáriku v rodičovskom dome, alebo tajne za prítomnosti príbuzných vo farskom kostole.
1959 – 1965 – Štátne lesy v Hlohovci
Začiatkom roku 1959 mu úrad práce povolil civilné zamestnanie, avšak iba mimo okresu Levice. V marci 1959 nastúpil ako pomocný lesný robotník v Štátnych lesoch v Hlohovci. V Hlohovci pracoval až do roku 1965.
1965 – 1967 – Textil Madunice V rokoch 1965 – 1967 pracoval v Textile Madunice.
1967 – 1969 – Apoštolská administratíva v Trnave
Po postupnom politickom uvoľňovaní dostal možnosť pracovať ako zamestnanec Apoštolskej administratívy v Trnave. Túto prácu vykonával v rokoch 1967 – 1969.
1969 – Návrat k rehoľnej službe
Dňa 20. februára 1969 bol rozhodnutím generálneho definitória vymenovaný za definítora Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V tom istom roku bol ustanovený za správcu františkánskeho kostola v Trnave, kde pôsobil ako rehoľný kňaz. V prameňoch sa zároveň uvádza jeho pôsobenie vo vedení provincie; v jednom zo stručných životopisných údajov je označený aj ako vikár provincie.
1970 – 1972 – Kaplán v Trnave
V roku 1970 sa po dvadsiatich rokoch od začiatku Akcie K dostal späť do verejnej pastorácie. V rokoch 1970 – 1972 pôsobil ako kaplán farského úradu v Trnave. V stručnom životopisnom prameni je jeho pôsobenie bližšie uvedené ako kaplán v trnavskom Dóme sv. Mikuláša. Tým sa po dlhom období internácie, zákazu pastorácie a civilných zamestnaní začala nová etapa jeho kňazskej služby.
1972 – Príchod do Duloviec
V roku 1972 bol menovaný za správcu farnosti Dulovce pri Komárne. Dulovce sa stali miestom jeho posledného a najdlhšieho pastoračného pôsobenia. Vo farnosti pôsobil nepretržite 15 rokov, až do svojej smrti. Postupne do Duloviec prišla aj jeho teta Terézia Ďurovská, rodená Izáková, ktorá sa o neho starala. Bola to tá istá teta, ktorá po smrti jeho matky pomáhala vychovávať deti v rodine a v jeho detstve sa stala ich náhradnou matkou.
Otec Marek Izák v Dulovciach
Posledné obdobie svojho života prežil na fare v Dulovciach aj Marekov otec Marek Izák. Bol laickým členom Rehole svätého Františka. Tak sa na fare v Dulovciach v posledných rokoch života stretli otec a syn, obaja spätí s františkánskou spiritualitou. Otec Marek Izák zomrel 24. apríla 1975.
1972 – 1987 – Pätnásť rokov služby v Dulovciach
Páter Marek Benignus Izák pôsobil vo farnosti Dulovce od roku 1972 až do roku 1987. Za pätnásť rokov svojho pôsobenia sa stal súčasťou života miestnej farnosti. Svoju kňazskú službu tu vykonával až do konca života. Po rokoch, počas ktorých mu bolo znemožnené slobodne vykonávať kňazské povolanie, mohol poslednú časť svojho života prežiť opäť v aktívnej pastorácii.
1987 – Úmrtie
Páter Marek Benignus Izák, OFM, zomrel 17. septembra 1987 v Podunajských Biskupiciach vo veku 66 rokov. Za sebou zanechal 42 rokov kňazskej služby a 45 rokov služby Bohu ako rehoľník.
Pohreb v Dulovciach
Podľa svojho želania bol pochovaný vo farnosti svojho posledného pôsobenia – v Dulovciach. Jeho hrob sa nachádza na miestnom, resp. novom cintoríne v Dulovciach.
Trpiteľ za vieru
Páter Marek Benignus Izák, OFM, patrí do skupiny režimom prenasledovaných kňazov a rehoľníkov, označovaných ako „trpiteľ za vieru“. Jeho život bol poznačený prenasledovaním komunistickým režimom, internáciou, zákazom verejnej kňazskej služby a rokmi civilnej práce mimo pastorácie. Napriek tomu zostal členom Rehole menších bratov – františkánov a po uvoľnení pomerov sa vrátil ku kňazskej službe. Jeho životná cesta viedla od Starého Tekova cez františkánske kláštory v Trnave, Skalici a Žiline, cez roky internácie v Hronskom Beňadiku, Báči, Podolínci, Oseku u Duchcova, Želive a Králikoch, cez civilné zamestnania v Hlohovci a Maduniciach a pôsobenie v Trnave až do Duloviec, kde prežil posledných pätnásť rokov svojho života. Páter Marek Benignus Izák, OFM, je uvádzaný aj medzi laureátmi osobností Starého Tekova 20. storočia a zostáva jedným z rodákov, ktorých život je spätý s dejinami obce, františkánskej rehole a s obdobím prenasledovania Cirkvi. Na jeho počesť bola v Dulovciach odhalená spomienková plaketa na budove farského úradu.
Pramene:
Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 340;
www.mariasoft.sk/knazi/bt-E-J.htm; http://www.frantiskani.sk/nekr/09/index.htm
Súkromné rodinné záznamy
Stránka mesta Starý Tekov
RKC Starý Tekov
Zobrazenie citátov ku kňazovi
Z galérie rodákov mesta Starý Tekov :
Tohto roku 3.4.2021 uplynulo 100. rokov od narodenia nášho rodáka pátra Mareka Benignusa Izáka, OFM – františkána, rehole menších bratov. Marek Izák bol dôsledkami barbarskej noci najviac postihnutým kňazom zo všetkých vtedajších starotekovských kňazov – rodákov. Za kňaza bol vysvätený 19. augusta 1945 (za kňaza ho vysvätil v Nitre biskup Karol Kmeťko). Po „barbarskej noci“ bol mimo pastorácie. Prešiel viacerými sústreďovacími ústavmi, čo bolo to najzvrhlejšie, pretože tieto ústavy „pod štátnou mocou“ s režimom kárnych ústavov, boli zriadené práve v budovách kláštorov. Najprv ho deportovali do Hronského Beňadika, potom postupne do Báču a do Podolínca. 1. januára 1951 do českého Oseku u Duchcova. 1. januára 1953 do Želivu v Čechách a napokon 1. januára 1956 do Králik.
Začiatkom roku 1959 mu úrad práce povolil civilne sa zamestnať, ale iba mimo okres Levice. V marci 1959 si našiel zamestnanie ako pomocný lesný robotník v Štátnych lesoch v Hlohovci. Tu pracoval do roku 1965. Potom v rokoch 1965 -1967 v Textile Madunice. Po politickom uvoľňovaní mal povolené byť zamestnancom apoštolskej administratívy v Trnave, kde pracoval v rokoch 1967 – 1969. Dňa 20. februára 1969 ho rozhodnutím generálneho definitória vymenovali za definítora Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V tom istom roku bol ustanovený za správcu kostola františkánov v Trnave, kde pôsobil ako rehoľný kňaz. V rokoch 1970 -1972 pôsobil ako kaplán farského úradu v Trnave. V roku 1972 bol menovaný za správcu farnosti do slovenskej obce Dulovce pri Komárne, kde pôsobil nepretržite 15 rokov až do svojej smrti 17.9.1987. Pochovaný je v mieste jeho posledného pôsobenia na novom cintoríne v Dúlovciach.
Páter Marek Benignus Izák, OFM, patrí do skupiny prenasledovaných označovaných ako „trpiteľ za vieru“.
Páter Marek Benignus Izák, OFM, je ďalší z mojich laureátov na osobnosť obce Starý Tekov v 20. storočí.
