administrátor/farár, biskupský tajomník a ceremonár

Narodený v Slovenskom Mederi — dnešnom Palárikove 1. septembra 1912.

Rodina: Otec Július a matka Mária rodená Machová.

Nájdený súrodenci:  Karol- nar. 8.10.1913, Katarína- nar. 24.11.1914

Základné vzdelanie získal v rodnej obci.

Po ukončení stredoškolských štúdií sa rozhodol byť kňazom a začal študovať teológiu v Trnave, ktorú absolvoval a v Bratislave bol

Vysvätený za kňaza: bol 26. júna 1938.

Pôsobenie:

1938/1939      Krátke Kesy  (terajšia Marcelová) – kaplán

1939/1941      Trnovec nad Váhom – kaplán

1941/1943      Šurany – kaplán katech.

1943/1944      Kameničná /Keszegfalva/ – katechéta

1944/1945 Budapešť — Magdolnaváros , XIII. obvod farnosť sv. Ladislava – kaplán + profesor náboženstva. Farnosť bola registrovaná aj pod názvom Nicholas.

V roku 1945 je pre Hrubého náročný . Pôsobí v Šahoch ako  profesor gymnázia ,zároveň je administrátorom+ secr. vic. gen.  v Trnoveci nad Váhom a taktiež v Dolnom Jatove.

Navštevuje Šurany ako profesor náboženstva na gymnáziu.

Od roku 1946 do 1956 je prefekt seminára v Bratislave. sekretár BÚ Trnava.1946 v Bratislave, prefekt v kňazskom seminári. Z Bratislavy ho biskup povolal pracovať do Trnavy, kde vykonával funkciu biskupského ceremonára a tajomníka. Tu po čase ochorel a žiadal sa na menšiu faru.

1957-1971      Dulovce správca farnosti /administrátor až do odchodu do dôchodku.

Zomrel 7. júla 1972, pochovaný je v Palárikove na starom cintoríne pri hlavnom cintorínskom kríži.Správcom farnosti Dulovce sa stáva v roku 1957  až do svojej smrti v roku 7.7.1972, pohreb bol 10.7.1972 je pochovaný v Palárikove.

Z obežníkov Biskupského úradu v Trnave sa dozvedáme, že v rokoch 1952-1957 bol prof. Július Hrubý aj duchovným správcom v štátnej nemocnici v Trnave + kaplánom v Dolnej Krupej ako pridelený 4. kaplán v Trnave. No a z Trnavy odchádza do novoerigovanej farnosti v Dulovciach [Nová Ďala/. S ťažkosťami sa mu podarilo opraviť miestny kostol sv. Lukáša a jeho zariadenie. Roku 1957 bola postavená prízemná budova fary. Na erigovaní novej farnosti sa osobne zúčastnil aj biskup Msgr. ThDr. Ambróz Lazík a prof. J. Hrubého ustanovil za prvého dulovského farára. Bol io sociálne nabitý človek. Zomrel ako 60-ročný.

Poznámky:

  Trnavský biskup ThDr. Ambróz Lazík zriadil pre neho novú farnosť 30. 6. 1957 odčlenením z farnosti Svätý Peter.

2

  Treba ešte poznamenať, že keď pôsobil v Šuranoch, nacvičil/režíroval tu od Urbánka divadelnú hru „ Už sú všetci v jednom vreci neskôr druhú hru „Kamenný chodníček”.

Obec Dulovce sa osamostabfla od Hurbanova asi v 14. storočí, dovtedy bola jej osadou. Roku 1669 Turci obec celkom vyplienili. V roku 1690 osadu začali novovznikajúcu osadu osídľovať Csúzyovci Slovákmi z Považia a moravsko-slovenského pohraničia.

Mgr. Karol Kolečáni obecný kronikár

P.S.

Z Duloviec mám spolužiaka vdp. Mgr. Gašpara Hegedúša. Spolu sme študovali na gymnáziu v N. Zámkoch aj na Rím.- kat. bohosloveckej fakulte v Bratislave.

Narodil sa 4. júna 1967 v Bratislave

Rodičia: Štefan Mrkva a Anna rod. Mrázová

súrodenci: sestra Zuzana

Prečo a kedy sa rozhodol byť kňazom: Približne v treťom ročníku základnej školy sa povolanie ku kňazstvu začalo u mňa pomaly rozvíjať. Toto povolanie sa mi páčilo. Rád som chodil miništrovať a cítil som, že ma tam niečo veľmi ťahá. Preto som sa aj prihlásil na gymnázium, hoci som technický  typ a technika ma doteraz zaujíma. No zvíťazilo Božie volanie. Boh ma zavolal a riadil môj život tak, aby som sa stal kňazom.

 Vysvätený 17. júna 1990 v Dóme sv. Martina v Bratislave

Pôsobiská: Vráble 1990 kaplán,

Šamorín 1992 kaplán,

Dulovce 1993 farár.

Od 2006 Bohdanovce pri Trnave- farár

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Otto Koreček sa narodil 5. 11. 1926 v Šaštíne – Strážach,

Adresa: 90201 Pezinok, ul. Holubyho 91

Kňazskú vysviacku prijal 18. 6. 1972.

Bol 39 rokov kňazom.

Od roku 1972 pôsobil ako kaplán v Komárne, od roku 1974 bol farárom vo farnosti Imeľ, od roku 1988 vo farnosti Dulovce. Od roku 1993 bol na odpočinku najskôr v Pezinku, od roku 2004 v Trnave, od roku 2006 až do smrti v Cíferi v Dome pokojnej staroby.

Oznam z novín: 14. júla 2011 zomrel v Cíferi vo veku nedožitých 85 rokov života kňaz Oto Koreček. Pohrebné obrady budú v nedeľu 17. júla 2011 o 16.00 hod. v Národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Svätú omšu s pohrebnými obradmi bude celebrovať trnavský arcibiskup, Mons. Róbert Bezák, CSsR.

Tituly: trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

Dátum a miesto narodenia : 3. apríl 1921; Starý Tekov

Pokrstený: 4.4.1931

Rodičia: Marek Izák a Juliana r. Sikelová

Jedna z jeho sestier bola rehoľnou sestričkou

Dátum a miesto vysvätenia : 19. august 1945

Dátum a miesto úmrtia : 17. september 1987; Podunajské Biskupice, poch. v Dulovciach

Životopis:

Bol členom Rehole menších bratov františkánov. Po skončení teologických štúdií bol ordinovaný 19. augusta 1945. V r. 1950 bol v rámci Akcie K uväznený. Do pastorácie sa dostal až v r. 1970 ako kaplán v trnavskom Dóme sv. Mikuláša. Od r. 1972 bol správcom farnosti Dulovce. Bol aktuálnym vikárom provincie. Zomrel v Podunajských Biskupiciach vo veku 66 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov, ako kňaz 42 rokov. Je pochovaný v Dulovciach.

Pramene:

Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 340;
www.mariasoft.sk/knazi/bt-E-J.htm; http://www.frantiskani.sk/nekr/09/index.htm

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Z galérie rodákov  mesta Starý Tekov :

Tohto roku 3.4.2021  uplynulo 100. rokov od narodenia nášho rodáka pátra Mareka Benignusa Izáka, OFM – františkána, rehole menších bratov. Marek Izák bol dôsledkami barbarskej noci najviac postihnutým kňazom zo všetkých vtedajších starotekovských kňazov – rodákov. Za kňaza bol vysvätený 19. augusta 1945 (za kňaza ho vysvätil v Nitre biskup Karol Kmeťko). Po „barbarskej noci“ bol mimo pastorácie. Prešiel viacerými sústreďovacími ústavmi, čo bolo to najzvrhlejšie, pretože tieto ústavy „pod štátnou mocou“ s režimom kárnych ústavov, boli zriadené práve v budovách  kláštorov. Najprv ho deportovali do Hronského Beňadika, potom postupne do Báču a do Podolínca. 1. januára 1951 do českého Oseku u Duchcova. 1. januára 1953 do Želivu v Čechách a napokon 1. januára 1956 do Králik.

Začiatkom roku 1959 mu úrad práce povolil civilne sa zamestnať, ale iba mimo okres Levice. V marci 1959 si našiel zamestnanie ako pomocný lesný robotník v Štátnych lesoch v Hlohovci. Tu pracoval do roku 1965. Potom v rokoch 1965 -1967 v Textile Madunice. Po politickom uvoľňovaní mal povolené byť zamestnancom apoštolskej administratívy v Trnave, kde pracoval v rokoch 1967 – 1969. Dňa 20. februára 1969 ho rozhodnutím generálneho definitória vymenovali za definítora Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V tom istom roku bol ustanovený za správcu kostola františkánov v Trnave, kde pôsobil ako rehoľný kňaz. V rokoch 1970 -1972 pôsobil ako kaplán farského úradu v Trnave. V roku 1972 bol menovaný za správcu farnosti do slovenskej obce Dulovce pri Komárne, kde pôsobil nepretržite 15 rokov až do svojej smrti 17.9.1987. Pochovaný je v mieste jeho posledného pôsobenia na novom cintoríne v Dúlovciach.

Páter Marek Benignus Izák, OFM, patrí do skupiny prenasledovaných  označovaných ako „trpiteľ za vieru“.

Páter Marek Benignus Izák, OFM, je ďalší z mojich laureátov na osobnosť obce Starý Tekov v 20. storočí.