Narodila sa 30. apríla 1970 v Hurbanove. Vyrastala v kresťanskej rodine. Rodičia ju i jej ďalšie dve staršie sestry s láskou viedli k viere a k Pánu Bohu. Svätá omša, modlitba, ako aj skutky kresťanskej lásky boli pre jej drahých rodičov samozrejmosťou.
Po ukončení Základnej školy, ktorú navštevovala v Dulovciach, ďalej študovala na Strednej ekonomickej škole v Leviciach. Po úspešnom ukončení štúdia sa zamestnala na ČSAD v Komárne. Tam pracovala dva roky ako personálna pracovníčka a 1. júna 1990 po nežnej revolúcii sa zamestnala ako administratívna pracovníčka na KDH v Komárne. Počas týchto rokov sa aktívne zapájala do života farnosti spolu s ostatnými mladými. Pripravovali rôzne aktivity pre deti, nacvičovali divadlá, navštevovali rôzne mládežnícke kresťanské podujatia… V tejto dobe pociťovala spolu so svojimi priateľmi veľkú radosť z viery. Mala veľkú túžbu učiť deti katechizmus, preto si urobila Katechetický kurz v Trnave. Keď mala 20 rokov raz pri cestovaní stretla sestričku Vincentku. Pri rozhovore s ňou jej povedala: „Vierka, ja z teba cítim, že ťa Pán Ježiš volá, ak sa rozhodneš, prídi k nám.“ Táto veta ju veľmi prekvapila a zmenila celý jej život. Odvtedy nad týmito slovami každý deň premýšľala. Prišiel okamih, keď sa rozhodla ísť cestou duchovného povolania. V roku 1992 odišla k sestričkám Vincentkám do Pezinka, kde si robila kandidatúru. Po pol roku bola preložená na Mendryku, kde absolvovala postulát. 1. júla 1993 prijala rúcho Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul a stala sa sestričkou. Ako seminárska sestra absolvovala dvojročný noviciát v Nitre. Po ňom bola odposlaná do svojej prvej misie do Brehova a prijala rehoľné meno sestra Beáta. Tam pracovala s deťmi ako aj v kancelárii. Keďže sa komunita v Brehove rušila, po trojročnom pôsobení prišla spolu s ostatnými sestričkami do Belušských Slatín, kde sa tiež venovala deťom v rámci Združenia mariánskej mládeže. Pracovala ako sakristianka a trochu aj v kancelárii. Po siedmych rokov bola preložená do Nitry, kde jej bola zverená práca Koordinátorky v rámci Združenia mariánskej mládeže (ďalej len ZMM) na Slovensku. Po šiestich rokoch tejto služby bola preložená na Oravu do Lokce. V Lokci tiež pracovala s deťmi a s mládežou zo ZMM, pomáhala vo farnosti pri rôznych aktivitách, venovala sa ľuďom zvlášť závislým na alkohole, ako aj chudobným rodinám. V marci 2025 túto službu ukončila a vďaka dovoleniu predstavených sa vrátila späť domov, do Duloviec opatrovať mamičku.
Ako sama hovorí: ,,Nech dobrý Pán Boh odmení mojim rodičom, že ma viedli k Nemu a že som aj vďaka nim mohla objaviť semienko povolania, ktoré Pán Boh zasial do môjho srdca. Nech je za všetko oslávený Trojjediný Boh.“
