Svätý Lukáš patrí k 4 evanjelistom. V našom kostole sú všetci štyria zobrazený po stranách. Kresťanská tradícia zobrazuje evanjelistov pomocou symbolov, štyroch bytostí:
–Evanjelistu Lukáša symbolizuje býk, niekedy aj s krídlami, ktorého evanjelium sa začína udalosťou Zachariášovej obety v chráme.
-Anjel je symbolom Matúša, ktorý začína svoje evanjelium rodokmeňom, teda ľudským pôvodom Ježiša Krista.
–Marek je spodobovaný ako okrídlený lev, pretože jeho evanjelium sa začína popisom účinkovania Jána Krstiteľa na púšti.
-Ján je zobrazovaný ako orol, vzhľadom na to, že jeho evanjelium sa začína abstraktnejšie poňatým teologickým prológom o Slove.
Vieme, že Lukáš je zo 4 evanjelistov najvzdelanejší. Čo dokladá aj jeho rozsiahle evanjelium.
Lukáš sa narodil v 1. storočí v hlavnom meste rímskej provincie Sýria – Antiochie. Dnes je to Antakya v Turecku. Bolo to bohaté mesto s výbornou polohou, ale zároveň aj pohanské a Lukášovi rodičia boli bohatí pohania. Nie je isté že svätý Lukáš krásne maľoval, niektorý tvrdia že áno, niektorý tvrdia, že sa to traduje iba preto, lebo vo svojom evanjeliu krásne opísal Pannu Máriu. Isté ale je, že namaľoval duchovný obraz Panny Márie vo svojom evanjeliu, keďže o nej písal najviac zo všetkých evanjelistov. Akoby ju maľoval.…….máme ich aj tu u nás, na našom obraze na hlavnom oltári. Práve Lukáš zaznamenal aj text Magnifikátu– oslavný text z pier Panny Márie pri návšteve svätej Alžbety…..A práve pre túto jeho povesť umelca, sa stal Lukáš patrónom maliarov.
Svätý Lukáš sa stal lekárom. A stal sa aj patrónom všetkých lekárov. Rodičia ho dali študovať a on vykonával lekárske povolanie po celom Grécku aj Egypte.
Lukáš svoje evanjelia začína oslovením vznešený Teofil. Kto je ten Teofil? Určite to bol nejaký jeho známi, ale nikde sa o ňom nepíše ,ani Lukáš to nijako nevysvetľuje. Ale vieme, že menoTeofil v preklade znamená – milujúci Boha alebo Bohom milovaný. Takže je to písané všetkým nám, ktorí milujú Boha, chcú mu slúžiť a viac ho poznávať.
S Ježišom sa Lukáš osobne nestretol. Nevieme ani kde sa na svojich cestách prví krát stretol s kresťanstvom. Kedy a akým spôsobom sa stal z pohana kresťan? Možno to bol sv. Pavol , ktorý ho zapálil svojimi kázňami v Antiochii. Lukáš sa potom pridal k Pavlovým nasledovateľom a sprevádzal na jeho apoštolských cestách.
Spomedzi novozákonných a možno i všetkých biblických pisateľov, on jediný nepochádzal zo židovstva. V čase, keď prišiel Lukáš do Ríma, bolo to špinavé zapáchajúce mesto, kde sa často šírili epidémie. Najhroznejšie tu bolo postavenie otrokov. Nepovoľovala sa im účasť na žiadnom náboženstve. Preto Pavol, ktorý ohlasoval náboženskú rovnosť a sociálnu slobodu, vlieval do ich sŕdc novú nádej na oslobodenie po každej stránke. O vtedajšom cisárovi Nerónovi vieme, že dlho o kresťanstve veľa nevedel a považoval ho len za odnož židovstva. A židovské náboženstvo bolo zákonom „povolené“. Netrvalo však dlho, a kresťanstvo sa dostalo do zoznamu „nepovolených“ náboženstiev, čo následne vyústilo do mohutného prenasledovania kresťanov. Prívržencami Pavlovho učenia sa stávali aj ľudia z vyšších spoločenských vrstiev. Vieme, že raná rímska komunita mala kresťanov aj z vysokej spoločnosti a existovala už predtým ako prišiel do Ríma Pavol. Medzi prvými kresťanmi, ktorý kedysi dávno pomohli aj Pavlovi v záchrane života, patrila aj Priscila a jej manžel Akvila. Mali rovnaké povolanie ako svätý Pavol, šili stany.
V roku 51 putoval Lukáš s Pavlom a s inými učeníkmi (Timotejom a Sílasom) do Filíp, Solúna, Macedónska a následne aj do Grécka, Malej Ázie, Palestíny, Sýrie, Talianska. Potom Pavla obvinili a dopravili ho do Ríma. Keď zatvorili Pavla, bola mu priznaná najmiernejšia forma väzenia, tzv. „custodia libera“. To pre neho znamenalo, že okrem iného mohol aj písať či čítať, alebo aj prijímať niektoré návštevy. A pretože bol Lukáš lekár a nebol hľadaný, mohol sa dostať k Pavlovi. To svedčí o Lukášovej odvahe a oddanosti ,ako aj o jeho hlbokej dôvere v Boha. Lukáš ako jediný zostal s Pavlom v Ríme vo väzení a bol s ním aj pred jeho smrťou, ako sám Pavol píše: „…jediný Lukáš je so mnou.“ Po Pavlovej smrti, ktorý zomrel sťatím, pretože bol Rímsky občan, Lukáš hlásal evanjelium v Dalmácii, Taliansku a Galii. Niektorí uvádzajú, že sa dostal aj do Horného Egypta a Lýbie.
Akým spôsobom svätý Lukáš zomrel, nie je isté. Niektorí hovoria, že zomrel ako mučeník, v 84 rokoch ho obesili na olivovník v Patrase v Grécku.Iní však tvrdia, že vo veku 84 rokov zomrel prirodzenou smrťou, čo je viac pravdepodobné. Takisto je neisté, kde sa nachádza jeho hrob, mnoho miest si nárokuje jeho vlastníctvo. K svätému Lukášovi sa hlási 8 miest, kde sa majú nachádzať jeho pozostatky.
Vedecké výskumy z roku 1998 hovoria, že najpravdepodobnejšími miestami jeho hrobu by mohla byť:
Bazilika sv. Justíny v Padove v Taliansku.
Iný odhadujú že zomrel v Tébach a tam je aj pochovaný.
Taktiež ruská pravoslávna cirkev uchováva ostatky, ktoré pripisuje sv. Lukášovi, a to v ruskom kláštore na hore Athos.
Dokonca jeho lebka ma byť aj v Prahe.
.Lukáš pozorne skúmal kresťanstvo a všetko nám zaznamenal. Zbieral svedectvá učeníkov, s niektorými sa aj osobne stretol, veľmi dobre sa poznal s učeníkom Jánom a matkou Pána Ježiša Máriou, ktorá všetko zachovávala vo svojom srdci a aj na ich základe písal. Písal aj detaily a pridával aj historické udalosti a opisoval aj vtedajšie zvyky. Jeho dva spisy – evanjelium a Skutky apoštolov – tvoria nielen najrozsiahlejšie dielo Nového zákona, ale obsahujú state, ako napr. podobenstvá o márnotratnom synovi a milosrdnom Samaritánovi, Mária Magdaléna, kajúci lotor ,ktoré patria medzi najkrajšie časti Biblie. Božie milosrdenstvo je v Lukášovom evanjeliu silnou charakteristickou črtou. Evanjelista nás podobenstvami o milosrdenstve vyzýva prejavovať milosrdenstvo jeden druhému.
Pár zaujímavostí:
-Vo svätom písme je opis Ježišovho detstva iba od Lukáša.
-Z 20 zázrakov píše o šiestich iba on.
-Z 24 podobenstiev je 18 od neho.
-Z 1149 veršov je 612 iba jeho.
-Jeho evanjelium je najviac pozorné voči ženám a má súcit s trpiacimi bez rozdielu náboženstiev či národností.
-On najčastejšie opisuje vedenie Ducha Svätého.
Jeho evanjelium môže byť pre nás povzbudením a výzvou, aby sme boli milosrdní k ľuďom okolo nás. A preto nám svätý Lukáš necháva odkaz: BUDME K SEBE MILOSRDNÝ-AKO JE MILOSRDNÝ NÁŠ NEBESKÝ OTEC.