Sr. M.  Perpetua Katarína Hamranová

* 30.12.1923

+ 23.06.1948

Narodila sa 30. decembra 1923 v Novej Ďaly, dnešné Dulovce. Jej rodičia boli Ľudvik a Mária r. Sabová. Mala sestru a brata.

Do Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského vstúpila 15. augusta 1943 v Budapešti.

15. augusta 1944 prijala rehoľné rúcho a rehoľné meno sr. Perpetua.

Po skončení druhej svetovej vojny prišla na Slovensko do Bratislavy – Prievozu, kde po skončení noviciátu zložila prvé sväté sľuby dňa 15. augusta 1946.

Hneď po profesii dostala horúčku a objavil sa u nej pľúcny nález TBC.

Bola horlivá, poslušná, príkladná sestra, verne si plnila svoje povinnosti. V chorobe bola trpezlivá. Počas choroby bola poslaná na liečenie do Tatier.

Po prepustení z Tatier, v nádeji, že sa jej zdravotný stav upraví, zostala pôsobiť v Žiline. To sa však nestalo. Jej zdravotný stav sa zhoršoval a preto na smrteľnej posteli zložila večné sľuby.

Bola odovzdaná do Božej vôle. 23. júna 1948 zaopatrená sviatosťami odovzdala svoju dušu Pánovi.

Pochovaná je na cintoríne v Žiline.

Continue Reading

Sr. M. Brigita Anna Kajanová

 

*30.08.1924

+04.08.2014

            Narodila sa 30. augusta 1924 v Dulovciach, okr. Komárno. Pochádzala z viacčlennej rodiny. Otec Ľudovít bol maloroľník, zomrel v roku 1935, matka Júlia, rod. Hamranová zomrela v r. 1954. Anna chodila do školy v Dulovciach, v r. 1938 vychodila ľudovú školu. 11. septembra 1946 vstúpila do kláštora Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského v Bratislave – Prievoze. Predstavení ju dali pracovať do epidemickej nemocnice na Miletičovej ulici v Bratislave. V r. 1947 ukončila aj meštiansku školu. 15.8.1947 prijala rehoľné rúcho a dostala meno sr. Brigita. V r. 1947 – 1948 pôsobila ako ošetrovateľka v nemocnici Žilina a v r. 1948 – 1950 v nemocnici Bratislava – Prievoz. 15.8.1950 zložila v Prievoze prvé sľuby. Po sľuboch ju predstavení preložili do Zvolena, kde pracovala v nemocnici a zároveň si urobila zdravotnú školu. Tam 8. decembra 1954 zložila doživotné sľuby. 1. októbra 1957 bola so spolusestrami vyvezená do Charitného domu v Pezinku a odtiaľ 12. decembra 1957 do Domova dôchodcov v Lučenci, kde do r. 1968 pôsobila ako zdravotná sestra. V marci 1968 z Lučenca odišla do ÚSS Belušské Slatiny, ale tam pobudla iba do konca októbra, pretože od 1.11.1968 ju predstavení preložili do ÚSS Zemianske Podhradie. Pracovala tam ako zdravotná sestra až do 31.12.1991, kedy odišla do dôchodku. Ako dôchodkyňa v tamojšej komunite pobudla do r. 1998. Od 1.12.1998 do konca novembra 2004 jej pôsobiskom bola malá komunita v Zákopčí a od 1.12.2004 Charitný dom Báč. V posledných rokoch života ju Pán navštevoval rôznymi zdravotnými ťažkosťami, kedy musela byť hospitalizovaná v nemocnici. Všetky utrpenia znášala s veľkou vyrovnanosťou a s odovzdaním do vôle Božej.  4. augusta 2014 zaopatrená sviatosťami odovzdala svoju dušu Pánovi. Pochovaná je na cintoríne v Báči.

Continue Reading

M.M. Irenea Elena Hamranová

Narodila sa 12.05.1957 v Hurbanove, okres Komárno. Pochádzala zo 7 člennej robotníckej rodiny. Otecko celý život pracoval ako robotník na železnici. Mamička sa venovala výchove detí a domácnosti. Mala dvoch starších bratov a dve sestry. Ona bola najmladšia.

Ako najdôležitejšiu skutočnosť z rodiny vždy vyzdvihovala to, že  vyrastala v harmonickej a láskou naplnenej rodinnej atmosfére. Hlavným a podstatným spojivom ich rodinného zázemia bol Boh a viera v neho.  Praktizovanie náboženského života v rodine, hoci všade dookola vládla tvrdá totalita, bolo samozrejmosťou. Viedli ich k tomu obidvaja rodičia, ale predovšetkým matka. Náboženstvo a viera v Boha im neboli vštepované len teoreticky, ale ako deti živú vieru videli predovšetkým u svojich rodičov. Túto skutočnosť si uvedomovala čím ďalej tým viac a bola Bohu za tento veľký dar rodinného zázemia nesmierne vďačná.

Po skončení základnej školy v roku 1972  sa ako 15 ročná uchádzala o prijatie do Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského, v komunite sestier v Žiline na Bôriku, kde bola aj prijatá. Komunita pracovala a žila v Ústave sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnuté ženy.

V tejto komunite 1. januára 1973  prijala rehoľné rúcho a dostala  meno sr. Irenea. Rehoľné rúcho však ona, ako aj ostatné mladé sestry mala oblečené len v deň svojej obliečky, niekedy cez vianočné sviatky a pri skladaní a obnove sľubov. Keďže bola totalita musela ona a všetky mladé sestry chodiť v civilnom oblečení.

Z rozhodnutia vyšších predstavených zložila sr. Irenea 12. augusta 1973 prvé sľuby. 

Keďže  nedosahovala kanonický vek na zloženie doživotných sľubov, musela počkať, kým dosiahne 21 rokov veku. Definitívne spečatenie  rozhodnutia zasvätiť sa Bohu na celý čas svojho života učinila 15. augusta 1978.

Celé obdobie jej rehoľnej formácie prebiehalo v komunite v Žiline na Bôriku. Veľkým vkladom pre jej budúci rehoľný život, bola formácia pod vedením sr. M. Kalisty Španovej a prostredie sestier komunity. Komunita v Žiline na Bôriku bola jednou z mála komunít na Slovensku, kde mohli viaceré mladé sestry žiť spolu so staršími sestrami rehoľný život.

Počas rehoľnej formácie si dopĺňala aj odborné vzdelanie. Večerne  navštevovala strednú zdravotnícku školu v Žiline, kde v roku 1977 s vyznamenaním zmaturovala. Počas celého obdobia  pôsobenia v tejto komunite (v roku 1980 sa komunita a celý ústav presťahovali do Turia)  pracovala najprv ako sanitárka a potom ako inštruktorka a zdravotná sestra.

Štátne orgány v roku 1988 dovolili, aby sestry ktoré pracujú v charitných domovoch smeli nosiť rehoľné rúcho. Od 1. júla 1989 bola preložená do komunity Báč, ktorý je charitným domovom  sestier Kongregácie. Po príchode do komunity aj ona začala nosiť rehoľné rúcho.  

Provinciálnou predstavenou (sr. M. Filelis Horvatovičová) bola menovaná za magistru sestier vo výchove. Boli jej  zverené kandidátky, novicky a juniorky, ktoré boli v Báči a pripravovali sa na rehoľný život.

V jeseni 1989 bola na provinciálnej kapitule zvolená za provinciálnu vikárku (zástupkyňa provinciálnej predstavenej) slovenskej provincie. (Provinciálnou predstavenou bola sr. M. Praxedis Vyšná. )

Dňa 5. júna 1992 bola na generálnej kapitule zvolená za najvyššiu predstavenú, za generálnu predstavenú Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského.

V pokore a bázni, vidiac v tom vôľu Božiu,  nastúpila ako mladučká do tohto neľahkého úradu. O to ťažie boli jej začiatky, že Kongregácia bola 12  rokov v dôsledku totality a rozpustenia rehoľných spoločenstiev v Maďarsku bez generálneho vedenia. Sídlo generálneho vedenia bolo totiž v Budapešti a po smrti poslednej generálnej predstavenej nebolo možné zvoliť novú generálnu predstavenú. Stalo sa tak až v roku 1992.  

Keď sa stala generálnou predstavenou sr. Irenea, preložilo sa sídlo generálneho vedenia do Bratislavy.

Tradíciou v Kongregácii Dcér sv. Františka Assiského je, že tá sestra, ktorá sa stane generálnou predstavenou sa nazýva Matka – sr. M. Irenea sa zvolením stala – Matkou Máriou Ireneou. (M. M. Irenea Hamranová)

V roku 1990  začala študovať na teologickej fakulte v Bratislave. Vysokoškolské štúdium som ukončila v roku 1996 s červeným diplomom.

V roku 1998 bola generálnou kapitulou zvolená znova za generálnu predstavenú na druhé obdobie.

V roku 2001 onkologický ochorela. Bola rozhodnutá, že ak nebude kvôli chorobe môcť vykonávať svoju službu, požiada o odstúpenie z úradu. Po úspešnej operácií a liečbe pokračovala, ba dokonca zvládla aj predlženie úradného obdobia.

Po šiestich rokoch, teda v roku 2004  mala úradné obdobie ukončiť. Pre ťažkosti a problémy v americkej provincii rozhodla Kongregácia pre inštitúty zasväteného života v Ríme, aby  zostala aj s celou generálnou radou vo vedení až do roku 2007. Službu generálnej predstavenej tak ukončila  7. júna 2007.

O svojom 15 ročnom pôsobení v úrade generálnej predstavenej sa nechcela zmieňovať, pretože hoci to bola podstatná a náročná časť jej života,  podľa jej slov nech ju zhodnotí a posúdi dobrotivý a milosrdný Boh, ktorému  slúžila a ku ktorému  sa snažila viesť aj sestry.

Po ukončení úradu jej nová generálna  predstavená  určila ako nové pôsobisko komunitu v Ivanke pri Dunaji, kde pracovala do 15.7.2015. Od  16.7.2015 až do jej smrti pracovala  v Charitnom domove Báč.

Následkom chemoterapií, ktoré ako onkologická pacientka absolvovala sa jej poškodilo srdce. Keď sa to v roku 2019 zistilo, srdce jej pracovalo už len na 20 percent. 

23. apríla išla do Bratislavy na kontrolu a odber krvi. Keďže na druhý deň mala ísť pre výsledky a zhodnotenie zdravotného stavu prenocovala na byte v ktorom žila predtým jej matka. Tam za zlyhanie srdca vo večerných hodinách náhle zomrela.

Pozoruhodné je, že zomrela presne v deň ako aj naša zakladateľka – 23. apríla.

M. M. Irenea Hamranová bola veľmi výraznou a veľkou osobnosťou Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského. Bola novodobou zakladateľkou a obnovovateľkou rehoľného života v celej Kongregácii – obnovila a usmernila rehoľný život v slovenskej provincii po páde totalitného režimu. Obnovila život vo vymierajúcej maďarskej, rumunskej a americkej provincii.

Pozrieť sa na „15 ročný strom života“ jej služby v Kongregácii vzbudzuje obdiv, uznanie aj vďačnosť voči Bohu, že sme mali vo vedení Kongregácie takú Matku. Keby sme chceli vymenovať všetko čo pre Kongregáciu, pre sestry urobila, menovali by sme veľmi dlho. Mysliac si, že sme už pri konci, zistili by sme, že sme zabudli na mnohé a museli by sme v menovaní pokračovať ďalej. Hoci sú sestry svedkami mnohého, predsa nikdy a nikto nevystihne presnú mieru čo sa skrýva za 15 ročnou službou v úrade najvyššej predstavenej, v úrade generálnej predstavenej – v službe MATKY. Tú pozná len Ten, v mene ktorého a pre ktorého to robila. Konala to pre Boha, pre Kongregáciu, pre sestry.

Veľkosť jej osobnosti nespočívala v tom, že zastávala najvyšší úrad v Kongregácii. Jej veľkosť bola v spôsobe jej zasväteného života, v láske, v úplnom darovaní seba samej Bohu, v prežívaní troch sľubov – chudoby, čistoty a poslušnosti, vo vernosti a v zachovávaní rehoľných predpisov.

To, čo sama učila a čo vyžadovala od sestier, to sama do dôsledkov aj žila.

Celý jej rehoľný život a najmä roky v službe generálnej predstavenej by sa dali zhrnúť do dvoch slov: Matka Irenea bola ženou viery a odpustenia!

Ako jej 9 ročná spolupracovníčka, sekretárka a prvá radkyňa už len dodávam: Vzorom môjho života je Kristus, ale M. Irenea a jej život zostane navždy pre mňa príkladom, impulzom a výzvou, ako kráčať za týmto vzorom.

A ešte jedno svedectvo od kňaza, ktorý ju dlhé roky poznal a aj pochoval. (vdp. Daniel Dian)

Z jej správania a postojov vyžarovala noblesa. Bola prirodzene dôstojná a neprehliadnuteľná, pritom pokorná a veľmi inteligentná, odvážna a trpezlivo idúca za cieľom obnovy Kongregácie i za cenu osobného poníženia, utrpenia a mnohých ťažkostí.

24. augusta 2009 napísala svoj životopis ktorý končí takto:

Čo  život ešte prinesie neviem, ale jedno viem a prosím Boha o vernosť a vytrvalosť v povolaní a aby kdekoľvek som a čokoľvek robím, bolo to naozaj úprimné a radostné a aby moja služba lásky bola vždy službou Láske Najvyššej.

A ja svedčím, že toto splnila a naplnila!

Nech jej je Boh odmenou za všetko!!!

P.S. Nielen jej najbližší príbuzní, ale aj všetci jej rodáci môžu byť právom hrdí, že z Vašich radov vyšla takáto veľká osobnosť!

Continue Reading

Sr. M. Redempta Karolína Lábska

⁕ 29.5.1926

† 26.10.2014

Sr. M. Redempta Karolína Lábska sa narodila 29.5.1926 v  Dulovciach.

Do Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského vstúpila  ako 16-ročná a nasledovala tak cestu svojej staršej sestry Alžbety (Sr. M. Gervázia). Doplnila si zdravotnícke vzdelanie a 15.8.1946 v Bratislave Prievoze zložila Doživotné sväté sľuby.

Svoju obetavú službu vykonávala ako zdravotná sestra v nemocniciach a v rôznych sociálnych zariadeniach na Slovensku a v Čechách. Jej pôsobiská boli najskôr Jasov, v Čechách Rokytnice u Přerova, Dřevohostice, Bílá Voda u Javorníka, potom na východe Slovenska v Kluknave a vo Vranove nad Topľou.

Spolu so sestrou  Gerváziou v roku 1996 oslávili svoje 50- ročné a v roku 2006 svoje 60-ročné jubileum zloženia rehoľných sľubov.

Redempta Lábska – 50. jubileum rehoľných sľubov

Po skončení tejto služby svoj dôchodok prežila v charitnom dome pre sestry v Báči, kde vo veku 88 rokov dňa 26.10.2014 zomrela. Nech jej Pán udelí večnú radosť v nebeskom príbytku.

Continue Reading

Sr. M. Gervázia Alžbeta Lábska

⁕ 13.5.1923

† 20.11.2007

Sr. M. Gervázia Alžbeta Lábska sa narodila 13.5.1923 v  Dulovciach.

Do Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského vstúpila  ako 19-ročná, doplnila si zdravotnícke vzdelanie a 15.8.1946 v Bratislave Prievoze zložila Doživotné sväté sľuby.

Svoju obetavú službu vykonávala ako zdravotná sestra v nemocniciach, v sociálnych zariadeniach pre mentálne postihnuté deti a v sociálnych zariadeniach pre telesne aj mentálne postihnutých dospelých. Jej pôsobiská boli najmä v Bratislave Prievoze, v Močenku, v Belušských Slatinách, v Žatci v Čechách.

Spolu s rodnou sestrou  Redemptou v roku 1996 oslávili svoje 50- ročné a v roku 2006 svoje 60-ročné jubileum zloženia rehoľných sľubov.

Po skončení tejto služby svoj dôchodok prežila v charitnom dome pre sestry v Báči, kde vo veku 84 rokov dňa  20.11.2007 zomrela. Nech jej Pán udelí večnú radosť v nebeskom príbytku.

Continue Reading

Ľudovít Szabó

Tituly:

dekan-farár, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 1. marca 1910, Dulovce, okr. Komárno – † 22. februára 1997, Dulovce, okr. Komárno

Životopis:

Pôvodne sa vyučil za obuvníka.

Ako šestnásťročný začal študovať na gymnáziu v Nových Zámkoch.

Teológiu študoval v Trnave, Bratislave a v Ostrihome,

Za kňaza bol vysvätený 18. júna 1939.

Bol kaplánom v Strekove v okrese Nové Zámky,

 V r. 1940 v Pribete v okrese Komárno,

 V r. 1941 vo Veľkých Úľanoch v okrese Galanta.

V rokoch 1942-1951 spravoval farnosť Bánov v okrese Nové Zámky.

Tu bol nespravodlivo obžalovaný a odsúdený na tri roky väzenia, dva roky strávil vo väzení Ilava.

Do roku 1958 bol robotníkom, pracoval v pozemných stavbách Komárno ako obkladač.

Potom bol amnestovaný a rehabilitovaný. Z odškodného robil charitatívnu činnosť a postavil vo svojej rodnej obci charitný dom, novú strechu kostola s krížom, kostolný bleskozvod a iné.

V rokoch 1958-1959 bol kňazom vo Farnej v levickom okrese.

Od roku 1959 bol kňazom a dekanom v Nesvadoch.

Na dôchodok sa vrátil do svojej rodnej obce, kde aj zomrel.

Continue Reading

Baltazár Szabó, SDB

       

      

                               Kňaz misionár salezián Baltazár Szabó

Nezabudnuteľný brat sa narodil  21. októbra 1912 v obci Nová Ďala (Dulovce), okres Nitra v Českoslovenku.

V tom istom dni bol aj pokrstený.

Rodičia Gašpar a Agnesa r. Kajanová mali 6 detí: Máriu, Veroniku, Baltazára, Ľudovíta, Melichara a Gašpara.

V rokoch 1918 – 26 navštevoval osem rokov základnú školu. Potom školu prerušil a pomáhal rodičom pri poľnohospodárskych prácach.

Prechovával v sebe túžbu stať sa kňazom, preto v roku 1929 pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Nových Zámkoch.

Rok 1931 bol pre neho ťažkou skúškou, prežíval veľkú bolesť zo straty matky.

V r. 1932 prvýkrát vstúpil do saleziánskeho domu Šaštíne, kde navštevoval tretie gymnázium a podrobil sa verejnej skúške v Malackách.

V r. 1933 anjel smrti opäť navštívil ich rodinu a vytrhol im otca z jeho blízkosti. Zostal sirotou, vnútorne pociťoval, že don Bosco a jeho Saleziáni sú teraz jeho rodinou.

V 1933. odcestoval do Juhoslávie, do Ľubľany a potom do Verzeju ako syn Marie. Vstúpil do noviciátu a nadriadení ho poslali do Villa Moglia (Italia) kde sa dostal pod otcovskú starostlivosť Dona Marcella Joyeusaza.

3. septembra 1936 sa stal Saleziánom a požiadal o svoje misijné povolenie: bol určený do Ratburi (Siam) kam prišiel 24. októbra 1936. Po absolvovaní filozofického kurzu absolvoval stáž v dome študentov, ako zdravotný asistent. Stáž urobil bez problémov.

V r. 1941 odišiel do  Šanghaja (Čína) študovať- učiť teológiu.

29. januára 1945 prijal Svätý presbyterát (kňazskú vysviacku).

Po vojne, 20. augusta 1946 sa s veľkou radosťou mohol vrátiť do Siamu. Pracoval s mladíckou horlivosťou na dvoch misijných staniciach, Bangtan a don Mottavoi.

V apríli 1951 bol pridelený do seminára v Bang Nok Khuek ako prefekt; neskôr bol tiež poverený kresťanstvom v Ratburi: v tejto pozícii zostal až do svojej smrti .

Náš zosnulý milovaný misionár trpel vrodenou polycystitídou v oboch obličkách. Začiatkom júna tohto roku ho vážna stav presvedčil o potrebe operácie. Operácia bola ťažká a namáhavá: všetko však viedlo k presvedčeniu, že prebehla dobre. Spolubratník sa cítil lepšie, šťastný a vďačný za to, čo pre neho lekári urobili. Bohužiaľ, na šiesty deň po operácii sa objavili príznaky uremie a koniec prišiel takmer bleskovo rýchlo.

 H. E. Pan Carretto apoštolský vikár, zastupujúci riaditeľa a rôznych spolubratov a kresťanov, zažíval extrémnu nečinnosť.  Pán inšpektor, ktorý bol urýchlene privolaný, bežal k lôžku umierajúceho muža: Prišiel aj mr. Don Provera, mnohoročný bývalí riaditeľ, a ďalší spolubratnici študujúci v Hua Hin.

 Proces kresťanských žiakov našich škôl sa na chvíľu zastavil v blízkosti umierajúceho muža, aby mu dal poslednú pozdrav na rozlúčku. Prišli aj spolubratia a miestni kňazi z neďalekého plagasu.

 Celý 27. jún bol veľkou agóniou: hlboká lekcia utrpenia, ktorá pretrvala svätým príkladom, pre všetkých, ktorí boli svedkami: jeho silné srdce prestalo biť.

Stalo sa to o 20:10 hod., dna 27 júna.Mal 50 rokov.

Po jeho boku bol s Rev.mo pán inšpektor Don Mario Ruzzeddu dolu podpísaný a niekoľko kresťanov. Jeden z nich, hneď ako si všimol smrť farára, pobozkal jeho tvár a nohy a povedal, že všetko, čo bol a mal ,dlhoval svojmu nezabudnuteľnému pastierovi, a plakal v hlbokých emóciách.

Telo, pokryté kňazskými plášťami, bolo vystavené vo farskom kostole. Hoci to už bolo 23,00 hod.možno povedať, že väčšina kňazov bola stále okolo mrtvého a modlili sa svätý ruženec.

Dňa 28. ráno, mr. Inšpektor slúžil omšu za mŕtvého v prítomnosti Biskupa a mnohých veriacich,celej rodiny diecéznych sestier „Pomoc kresťanov“, z ktorých tak veľmi profitoval v službe spovedí. Pán inšpektor vyjadril slová hlbokej sústrasti za zosnulého.

 Nasledujúce ráno, dlhý a smutný sprievod viac ako 1000 žiakov a celého kresťanstva a mnohých nekatolíckych priateľov sprevádzal telo zo školy na mólo.Tam ho veľká loď dopravila do Bang Nok Khuek.

 Na 29. júnovom sviatku Najsvätejšieho Srdca sa o 4 p.m. konal pohreb, ktorého predsedal H. E. Msgr. Biskup, aby predstavili všetkých našich mladých ľudí a dievčatá z našich škôl Ratburi a Bang Nok Khuek,seminaristov v plnom rozsahu, a mnohých kresťanov z niekoľkých rezidencií, ktorí si pamätali horlivosť a pokoru zosnuleho.

Predtým, ako bola rakva, ktorú niesli na pleciach učitelia zo školy Ratburi, umiestnená v blízkosti tiel H. E. Pan gr. Pasotti a Don De Munari, H.E. Pan Carretto vyslovil posledný pozdrav zosnulemu a vyjadrila hlbokú sústrasť všetkým za veľkú stratu, ktorú utrpela naša misia,a tiež zdôrazňujúc veľkú obetu misionára, ktorý sa za 26 rokov misie nikdy nevrátil do svojej vlasti a ktorý cítil radosť v skrytej a nezištnej práci.

  Jeho starý riaditeľ Don Silvio Provera poslal kondolencie: „Z Dona Szaba si pamätám vieru a horlivú zbožnosť: breviár v kostole  pred  SS.   Mo Sacramento. Veľkorysosť pri odovzdávaní sa tej istej službe a chuť pri pomoci spolubratníkom v ich potrebách. Posadnutý túžbami svojich nadriadených: príkladná statočnosť pri znášaní neúspechov a ťažkostí, ktoré sa nevyhnutne vyskytujú na ceste jeho náboženského života.“

   Pan Carretto sa cítil dotknutý viac ako ktorýkoľvek iný ,odchod nezabudnuteľného spolubrata, ktorý bol po mnoho rokoch v základoch ratburiho práce skutočným bratom, pripraveným na čokoľvek, plný pokory, poslušnosti a ochoty v každodennom kontakte.

   Drahí spolubratia, vynechávam odkazy na mnoho ďalších vynikajúcich vlastností dobrého Saleziána. Jeho pracovitá a nesebecká pokora ho veľmi utešila pri jeho návrate k Bohu. Nech don Bosco pošle do tejto krajiny misie mnoho pokorných a pracovití spolubratov.

   Modlite sa za tento dom, ktorý sa tak snažil, za zvýšenie našeho diecézneho semináru a za tých, ktorí vyznávajú.

                                                       /Nekrológ/

                                                                                                         In Don Bosco Santo Aff.mo

                                                                                 DON ALBINO PONCHIONE

                              

                

 

 

 

                                                                           

Don-B.-Szabo_lettera-mortuaria

Continue Reading